Kritický pohľad na prieskum EÚ ohľadne zločinov z nenávisti voči LGBT osobám v Európe

Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA) prezentovala 17. mája verejnosti svoj prieskum o diskriminácii voči LGBT (lesbickým, homosexuálnym, bisexuálnym, transsexuálnym) osobám, ktorý stál 370 000 EUR. Šokujúci záver správy: asi štvrtina z 93 000 LGBT osôb, ktoré vyplnili dotazník, uviedla, že sa stali v minulosti obeťami fyzického násilia.

Keď však čítame túto správu, musíme vziať do úvahy určité skutočnosti:

1. Spôsob, ktorým bol tento prieskum uskutočnený, je do istej miery pochybný. Spĺňa kritériá seriózneho vedeckého bádania?

* Predovšetkým, prieskumu sa mohli zúčastniť iba LGBT osoby. To znamená, že neexistuje spôsob, ako porovnať ich subjektívne vnímanie so všeobecným vnímaním spoločnosti.

* Za druhé, dotazník bol veľmi dlhý. Iba ľudia so silnou motiváciou dokázať, že sa stali obeťami diskriminácie, by vyplnili všetkých 50 otázok. Ešte viac problematické je, že tento prieskum nie je založený na overiteľných faktoch, ale na vnímaní diskriminácie.

* Taktiež, hocikto mohol dotazník vyplniť viackrát.

* Ďalšou veľmi problematickou záležitosťou tohto LGBT prieskumu je fakt, že otázky aj odpovede na ne sú veľmi sugestívne.

* Niektoré vyjadrenia prekračujú kompetencie FRA, ako napríklad poznámka, že by pomohlo, keby náboženskí vodcovia viac oceňovali LGBT životný štýl.[1]

2. Ale vedecké nedostatky prieskumu nie sú jediným problémom tejto správy. Aj uvádzané čísla na druhý pohľad vyzerajú zvláštne:

* Spomedzi 23 000 zločinov z nenávisti, ktoré zmienili anonymné LGBT osoby, bolo len veľmi málo hlásených polícii. Samozrejme, nie všetko sa nahlási. Ale tak veľa ľudí, ktorí nič neohlásili? To je ťažko uveriteľné.

* Blog Turtle Bay and Beyond poukazuje na niektoré zaujímavé fakty ohľadne uvádzaných čísel: argumentuje, že skutočný počet násilných incidentov voči LGBT osobám je v skutočnosti dosť nízky, keď vezmeme do úvahy, že v roku 2011 sa v Nemecku, kde žije 16% obyvateľstva Európskej únie, stalo zhruba 570 000 kriminálnych prípadov, vrátane násilia rôzneho stupňa. „16% z 23 000 (celkový počet útokov uvádzaný v prieskume) by bolo 3680 útokov – ale (…) sme si istí, že sa všetky tieto útoky stali počas jedného roka? Koľko z nich spadá do ktorej kategórie? Koľko z nich v skutočnosti vyústilo do fyzického poranenia (v protiklade k iba obťažovaniu osoby)? Keď uvážime, že LGBT lobby (…) často uvádza, že 10% populácie sú homosexuáli alebo lesby, neznamenalo by 3680 útokov proti LGBT osobám za rok, v porovnaní s celkovým počtom 570 000 hlásených kriminálnych činov vrátane rôzneho stupňa násilia, že LGBT osoby sú menej často napádané ako ostatní ľudia?“[2]

3. Správa úplne ignoruje dve veľmi dramatické skutočnosti vo vzťahu k LGBT osobám a násiliu:

* Predovšetkým, faktom je, že homosexuálni muži a ženy majú naozaj vyššiu pravdepodobnosť, že sa vo svojich životoch stretnú s násilím. Ale toto vyššie riziko násilia, ktorému čelia, sa nanešťastie odohráva v rámci LGBT vzťahov. Štúdia z roku 2002, ktorú uskutočnili Greenwood a kolektív, dokázala „na reprezentatívnej vzorke populácie, že stupeň násilia vo vzťahoch medzi homosexuálnymi mužmi bol významne vyšší, ako stupeň násilia mužov voči ženám v heterosexuálnej komunite. Greenwood a kol. tvrdia, že 5-ročná prevalencia fyzického týrania medzi mestskými MSM [mužmi majúcimi sex s inými mužmi] (22,0%) bola podstatne vyššia ako buď ročná prevalencia ťažkého násilia (3,4%) alebo ročná prevalencia celkového násilia (11,6%) v reprezentatívnej vzorke žien, ktoré boli vydaté alebo žili s mužmi. (s. 1968)“[3]

* Ďalšou znepokojujúcou skutočnosťou je stúpajúci počet falošných zločinov z nenávisti, pri ktorých si homosexuálni muži a ženy sami spôsobia zranenia a tvrdia, že sa stali obeťou zločinov:

- Veľmi drastickým príkladom je prípad Charlie Rogersovej z Nebrasky, ktorá si do svojej hrude vyrezala kríž a neskôr tvrdila, že traja muži násilne vnikli do jej domu, aby ju mučili z nenávisti voči lesbám. Neskôr bola obžalovaná z uvedenia do omylu.[4]

- Joseph Baken, 22-ročný muž z Missouly v Montane, využil zranenia, ktoré utrpel pri nepodarenom pokuse o salto, aby tvrdil, že sa stal obeťou zločinu z nenávisti.

- V máji 2012 bol obžalovaný lesbický pár, ktorý si na svoju vlastnú garáž napísal „zabite homosexuálov“.

- Keď bol brutálne zavraždený ugandský homosexuál a aktivista v oblasti sexuálnych práv David Kato, americký prezident Obama a predstavitelia Európskej únie a Veľkej Británie tlačili na vládu Ugandy, aby vystúpila proti homofóbii, zorganizovala stretnutia na podporu homosexuálov a bola tiež založená „Cena vízie a hlasu Davida Kata“. Ale iba o čosi neskôr, keď polícia ukončila vyšetrovanie Katovej smrti, sa zistil skutočný dôvod jeho vraždy: zabil ho mužský prostitút, ktorý sa rozzúril, pretože mu Kato nechcel zaplatiť za sex.[5]

* Ale agresivita niektorých LGBT aktivistov sa ukazuje aj prostredníctvom násilia, ktoré LGBT osoby páchajú voči tým, ktorí nezdieľajú ich názory: veľmi viditeľným príkladom tohto nepriateľstva bol nedávny útok aktivistiek hnutia Femen na biskupa diecézy Mechelen-Brusel[6] alebo verbálne vyhrážky smrťou organizátorovi francúzskych manifestácií na podporu rodiny[7].

Ako to môžeme napraviť? Prijímaním zákonov proti násiliu voči LGBT osobám? Naše právne systému už násilie zakazujú. Nie iba voči LGBT osobám, ale voči všetkým ľuďom. Tak to má byť. Pretože všetci ľudia sú si rovní pred zákonom.

Agentúra pre základné práva navrhuje: Potrebujeme viac anti-diskriminačnej legislatívy. Postaviť mimo zákon rozlišovanie na základe sexuálnej orientácie aj v súkromnom podnikaní (tým, že sa prijme navrhovaná direktíva o rovnakom zaobchádzaní). Ale anti-diskriminačná legislatíva vytvára nerovnosť, pretože uprednostňuje záujmy určitých skupín. Narúša osobnú slobodu, slobodu svedomia, náboženskú slobodu a právo jednotlivca disponovať vlastným majetkom. Použitie údajne veľkého množstva prípadov násilia voči LGBT osobám na prijímanie anti-diskriminačnej legislatívy, vykresľovanie Európy ako zhluku darvinistických spoločností bez práva a poriadku, je cielené zavádzanie ľudí. A žiada sa dodať, že aj veľmi drahé.