Je aplikácia princípu rovnakého zaobchádzania vždy správna?

V priebehu posledných 30 rokov európske krajiny postupne prijímajú takzvanú antidiskriminačnú legislatívu. V poslednej dobe sa začala presadzovať aj na úrovni Európskej únie.

Pojmy “antidiskriminácia” a “rovnaké zaobchádzanie” znejú veľmi dobre. Ale v súčasnej legislatíve je možné pozorovať znepokojivé tendencie: zákony, ktoré majú vytvárať rovnosť, vlastne prinášajú nespravodlivosť. Vedľajším efektom zákazu “diskriminácie” je v skutočnosti ďalšia diskriminácia.

Článok 19 Zmluvy o fungovaní Európskej únie zakazuje diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti a splnomocňuje inštitúcie Európskej únie, aby prijímali opatrenia v boji proti diskriminácii založenej na pohlaví, rasovom alebo etnickom pôvode, náboženskom vyznaní alebo viere, postihnutí, veku alebo sexuálnej orientácii. To znamená, že EÚ má legislatívnu silu zamedzovať a pokutovať “diskrimináciu” založenú na dôvodoch uvedených vyššie. Ale čo vlastne znamená pojem “diskriminácia”?

Vo všeobecnosti sa diskriminácia často definuje ako znevýhodnenie jednej osoby oproti iným osobám, pričom vnímanie skutkovej podstaty je vždy subjektívne. Takéto konanie síce môže byť morálne a sociálne neprijateľné, ale nie vždy je zakázané zákonom. Antidiskriminácia bola tradične vertikálnym vzťahom medzi štátom a jednotlivcom, čo v podstate znamená rovnosť pred zákonom a ochranu jednotlivca pred nespravodlivým a neoprávneným zaobchádzaním zo strany štátnych inštitúcií. Nespravodlivé alebo neoprávnené zaobchádzanie je také, ktoré porušuje princíp spravodlivosti. Ten vyžaduje, aby sa s podobnými prípadmi zaobchádzalo podobne a s rozdielnymi prípadmi rozdielne. Preto podľa platného práva môže dôjsť k rozdielnemu zaobchádzaniu - na racionálnom a odôvodniteľnom základe.

Ale v poslednej dobe sa v Európe presadzuje výrazne odlišné chápanie antidiskriminácie. Najradikálnejším príkladom na úrovni EÚ je smernica, o ktorej v súčasnosti rokuje Rada ministrov Európskej únie. Nazýva sa Smernica Rady o implementácii princípu rovnakého zaobchádzania s/medzi osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu a zameriava sa na reguláciu sociálneho správania jednotlivcov a medzi jednotlivcami.

Táto smernica zasahuje do súkromnej sféry osôb. Súkromie by v budúcnosti malo byť ovládané a regulované zákonmi (EÚ) a neželané správanie by malo byť hlásené verejným orgánom a sankcionované. Koncept rovnosti by sa mal zmeniť z vertikálneho vzťahu štátu a občana (rovnosť pred zákonom, ktorá môže byť vynútená právom) na horizontálny vzťah medzi občanmi za cenu narušenia nášho súkromia.

Prečo je táto zmena taká radikálna, či dokonca nebezpečná? Zatiaľčo napríklad k černochovi a beloške, účastníkom dopravnej nehody, by polícia nemala pristupovať rozdielne kvôli ich farbe pleti (vertikálna dimenzia), černoch by mal mať právo vybrať si, či sa chce alebo nechce priateliť s bielou ženou bez toho, aby bol obvinený z diskriminácie (horizontálna dimenzia). Vlastnícke právo by malo platiť rovnako pre každého vlastníka, ale majiteľ domu by mal mať právo pri prenajímaní svojho domu uprednostniť rodinu s deťmi pred homosexuálnym párom bez toho, aby bol obvinený z diskriminácie. Obchodník by mal mať právo obchodovať, s kým chce, bez rizika, že by ho niekto bral na zodpovednosť za jeho rozhodnutie. Kresťanský kazateľ by mal mať právo vyučovať kresťanskú doktrínu o manželstve a rodine bez toho, aby bol obvinený z diskriminácie niekým, kto nezdieľa jeho názor. Súčasný návrh smernice ohrozuje základné slobody a princíp spravodlivosti v Európe, pretože sa snaží ustanoviť koncept rovnosti, ktorý nie je založený na princípe spravodlivosti, práve naopak: rovnosť by odteraz mala znamenať zaobchádzanie so všetkými rovnako, bez ohľadu na objektívne rozdiely. Rozdielne zaobchádzanie v rozdielnych prípadoch, napríklad manželský pár a homosexuálny pár, by malo byť považované za diskrimináciu.

Bez ohľadu na obrovský zásah do osobnej slobody jednotlivcov, princíp spravodlivosti v platnom práve by sa mal nahradiť princípom rovnosti.

Ak si chcete vytvoriť objektívny obraz o návrhu tejto smernice, doporučujeme vám prečítať si ho. Návrh smernice nájdete tu.

 

Sophia Kuby je výkonnou riaditeľkou bruselskej mimovládnej organizácie European Dignity Watch. Viac informácií o jej práci môžete získať tu.