Milí priatelia!

 

Spoločenské deviácie sú v súčasnej Európe zreteľne pozorovateľné aj bez odbornej znalosti. V kľúčových oblastiach našich životov sa parametre menia a prekračujú sa hranice, ktoré sa ukázali byť zmysluplnými v dejinách Európy a v ďalších vyspelých kultúrach. Kresťanské princípy, odvodené a vytvorené na princípe rozumu, sú opečiatkované ako staromódne alebo odsúvané z cesty neprístojnou polemikou.

 

Ignorancia, pasivita a falošne chápaná tolerancia mlčiacej väčšiny často umožňujú takéto trendy.

 

Hodnotovo neutrálna politika alebo bezhodnotová verejná diskusia sú samozrejme mýtom. My, kresťania, musíme prispievať našimi hodnotami veľmi účinným spôsobom – ostatní to robia tiež, neustále a efektívne! Nasledujúce pripomienky mladého nemeckého teológa a odborníka na divadlo by nám mali pomôcť, aby sme lepšie porozumeli, ako môžeme naše argumenty predniesť a ako je naliehavé prekonať rozšírený relativizmus.

 

Kde vládne ľubovôľa, tam to vedie k veciam, ktoré úplne odporujú nielen Evanjeliu, ale aj zdravému rozumu! Už Platón vedel, že demokracia v rukách relativizmu je odsúdená na zánik!

 

Preto sa za Európu musíme modliť – Otče náš – a za naše hodnoty sa zasadzovať v malom aj vo veľkom!

Váš tím Európy pre Krista!

 

 

- * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * -

 

 

Duch času a kresťanstvo: niekoľko kritických poznámok

P. Dr. Alkuin Schachenmayr O.Cist.

 

Obraz kresťana v médiách

• Svetová kritika kresťanských hodnôt sa zameriava predovšetkým na oblasť sexuálnej morálky. Kritici si berú na mušku rozštiepenie vrámci odboru teológie: Kresťanská morálka už nie je jednoducho len „staromódna“ alebo „bigotná“. Dnes sa bežne citujú teológovia, ktorí nemajú problém vzdať sa morálnych zásad. Rozdelenie medzi kresťanmi stále škodí Ježišovej veci.

• Kde sa jedná o nemorálne správanie, novinový čitateľ robí rýchlo uzávery: kde je morálka, tam je odsúdenie a vylúčenie hriešnikov. Aspekt Ježišovho milosrdenstva – to, že On prišiel pre hriešnikov a ich miluje – to sa v mediálnom okruhu zväčša stráca.

• Ďalšou kritikou kresťanstva je, že zvelebuje utrpenie. Ale skúška utrpenia je školou života, nevyhnuteľnou črtou našej povahy: Na našom tele nosíme Kristove jazvy. Chudobní a chorí sú privilegovaní v tele Kristovom a oni nám budú vždy nanovo „darovaní“ (nemôžeme ich dať preč). Rolu tu tiež hrá prehnané stupňovanie „pocitu“.

• Napokon: hodnota sebazaprenia je už sotva pochopiteľná. Kresťan sa nezapiera pre zaprenie samotné, ale pretože vie, že jeho spirituálna obeta bude premenená. Nikdy nebude márna.

Telo

• Heslo feministiek „Moje brucho (telo) patrí mne“ medzičasom zastaralo popri rodovému mainstreaming-u. Post-rodová diskusia nám z historického pohľadu ukazuje, že feminizmus sa sám vyprázdnil: oslobodzovanie žien stratilo svoj predmet. Dnes by nemal existovať muž ani žena. Bytostná spojitosť pohlavia a osobnej identity by mala byť zrušená. Človek dnes skôr povie „moje telo je moje umenie“. Tento proces speje k totálnej použiteľnosti ľudského bytia sebou samým. Takéto myslenie je napokon dôsledkom postupného oddeľovania lásky od sexuality a reprodukcie. Najzreteľnejším vyjadrením je „antikoncepčná mentalita“ ako logický dôsledok umelého zabránenia počatiu dieťaťa.

• Telo sa medzičasom stalo technologickou oblasťou výroby. Už nie je vnímané v úcte ako stvorenie Božie. Býva banalizované, manipulované a v krajnom prípade klonované.

• Ľudský charakter s jeho jedinečnou osobnosťou nie je prijímaný ako milosť alebo charizma, ale ako „objednaný“. Kresťansky chápaná charizma sa rozmnožuje rozdávaním, „objednaná“ prirodzene nie: stáva sa doplnkom.

• Sexuálna čistota je síce klasickým ideálom krásy, ale už desaťročia sa ho zbavujeme. Rovnako z pohľadu charakteru sa dnes málo hovorí o tom, že proces dozrievania u človeka zahŕňa sebakontrolu. Pseudovedecká apológia homosexuality znázorňuje človeka ako obeť jeho pudov, ktorým sa bezmocne vydáva. Kresťanská opozícia sa volá sublimácia: Sebaovládanie vedie k vyššej kreativite, pretože pud poháňa všetky ďalšie energie: intelekt, vôľu a prijímanie vyšších právd. Kde nie je chápaná sublimácia, nemôže byť pochopený ani celibát.

Vysoké kultúry verzus post-moderná ľubovôľa

• Dnes sa slovu kultúra väčšinou prisudzuje neutrálny obsah. Zmysel pre starostlivosť a podporu, modlitbu, tradície a spoločenský výkon (ako predstupne k „vysokej kultúre“) upadol do zabudnutia. Keď sa vkus akejkoľvek skupiny začne považovať za kultúru, vzniká zároveň nárok túto subkultúru chrániť ako ich „kultúru“, dokonca aj vtedy, ak ich spôsob života sa zrieka prirodzených a rozumných kritérií spolunažívania. To vyúsťuje k mätúcemu relativizmu. To, čo by malo byť časťou vysokej kultúry (gramotnosť, spoločenské správanie, obojstranná zodpovednosť) už nie je viac samozrejmé. Projekt „ľudoopa“ ukazuje svoj extrém: chce odbúrať „bariéry medzi ľudskými a nie ľudskými zvieratami“ a – ako v Španielsku – ľudoopom chce pripísať a garantovať ešte aj isté ľudské práva. A vďaka rozšírenému postoju pasivity a mylne chápanej tolerancii sa často odpor inak zmýšľajúcej väčšiny prehliada.

 

 

P. DDr. Alkuin Schachenmayr O.Cist. je profesorom cirkevných dejín na pápežskej filozoficko-teologickej akadémii v Heiligenkreuz neďaleko od Viedne.