Milí priatelia!
Mnohí kresťania sú si vedomí svojej zodpovednosti postaviť sa verejne za svoju vieru a svoje vnímanie ľudskej dôstojnosti. Niekedy nám však nedostatok odvahy, možno aj vďaka malým skúsenostiam, bráni počas vhodných príležitostí prezentovať naše kresťanské myšlienky na pred ľuďmi. Keď sa s niekým pustíte do diskusie, je dôležité mať na mysli práve tých nerozhodnutých ľudí, ktorí nás počúvajú. Otázku, ktorú kladiete, ako by ste vlastne kládli im. Dnešný list pre Európu ponúka praktické rady, ako vhodne prispieť k spoločnej diskusii. Našou túžbou je, aby bola “špirála ticha” prerušená, a aby bol kresťanský pohľad na ľudskú osobu vysoko uznaný.
Ďakujeme, že rozšírite tento list pre Európu, ktorý mimochodom šírime už v ôsmich jazykoch, aj medzi vašich priateľov a známych.
A samozrejme: Vďaka za vaše denné modlitby za kresťanskú Európu.
- * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * -
Byť účastníkom politickej debaty Gudrun Kugler
→ Zapojte sa do debaty! Celkový smer politickej debaty sa väčšinou vyvinie už po pár príspevkoch. Vo verejných diskusiách môže už pár vstupov posunúť, ba niekedy úplne zmeniť atmosféru diskusie. Často je to práve dobre organizovaná menšina, ktorá môže rozprúdiť debatu. Teda je to na nás, aby sme poskytli svoj hlas “silnej väčšine”.
→ “Čas otázok a odpovedí” je tvoj čas, ak si nebol pozvaný ako jeden z debatujúcich. Využi ho dobre.
→ Tvoja otázka je zároveň spôsob, akým môžeš komunikovať publiku istý odkaz. Či už tvoj príspevok podporuje účastníka debaty alebo nie, svojou otázkou by si mal odkomunikovať určitý odkaz publiku, a nie snažiť sa presvedčiť rečníka.
→ Tento odkaz môže byť veľmi presvedčivý, ak poskytneš k svojej otázke aj vysvetlenie, alebo dokážeš, že účastník debaty nemá dobrú odpoveď.
→ Väčšinou máš k dispozícii iba jednu otázku. Poriadne si rozmysli, na čo sa spýtaš – akú správu chceš vyslať. V čom by s tebou publikum mohlo trochu súhlasiť, a dokázalo by s tebou prejsť pár krokov?
→ Polož otázku. Nesnaž sa kázať. Kázanie a prednášanie lezie každému na nervy najmä v čase, keď máš položiť stručnú otázku. Aj keď hovoríš naozaj skvelé veci.
→ Ak je publikum veľké a mnohí sa chcú dostať k slovu, zdvihni ruku už na začiatku bloku na otázky a odpovede. Tak budeš mať väčšiu šancu skutočne svoju otázku aj položiť.
→ Hovor stručne a jednoducho.
Ako by mohla vyzerať štruktúra vášho príspevku: - Vo všeobecnosti je dobré predstaviť sa svojím meno a priezviskom, uviesť svoje zamestnanie a prečo ste sa prišli diskusie zúčastniť. - Pokračujte niečím pozitívnym, napr. poďakujte rečníkom v debate a organizátorovi. - Potom by bolo dobré opísať jednou-dvomi vetami fakty, alebo svoju skúsenosť, o ktorú chcete svoju otázku oprieť. Týchto pár viet môže byť vaším hlavným posolstvom. - Potom (alebo pred predchádzajúcim bodom) môžete pridať vsuvku vyjadrenia vašej pokory (napr. sa môžete dopredu ospravedlniť, ak ste správne čomusi v debate neporozumeli). - Potom položte otázku. Ak je vaša otázka dostatočne krátka, môžete sa spýtať otázok aj viac.
Popritom sa nezabudnite vždy usmievať, ibaže by ste rozprávali o smrti, vraždách a mučení.
Príklad: Feministka má 15 minútový prejav: Ženy budú šťastné len ak budú mať svoje zamestnanie mimo svojej domácnosti a detí. Mali by preto umiestniť svoje deti do jaslí už od 6 mesiacov ich života. Tým sa posilní u detí aj kognitívny prvok a budú tak od malička vystavení sociálnej rovnosti.
Váš príspevok mi mohol znieť takto: “Ďakujem. Volám sa Martina Kováčová, som právnička a matka. Chcela by som sa predovšetkým poďakovať organizátorom, že zorganizovali diskusiu na tak dôležitú tému. Prepáčte mi, ak som náhodou nepochopila pár myšlienok vášho prejavu, ale dovoľte mi opýtať sa vás konkrétne: Hovoríte, že ženy nachádzajú svoje naplnenie iba mimo svojej domácnosti. Keď čítam politické dokumenty o jasliach, často sa v tejto súvislosti hovorí aj o spôsoboch, ako podporiť ekonomiu. Zdá sa mi, že náš dialóg sa stáva nástrojom, a že ženy samotné sa stávajú nástrojom, a to v nečestnej debate. Súhlasíte so mnou? Mnohé ženy, ktoré umiestnia svoje deti do 3 rokov do inštitucionálnej starostlivosti tvrdia, že by sa o ne radšej starali sami doma, keby si to mohli dovoliť. Nezdá sa vám, že by ženy mali mať právo skutočne sa rozhodnúť?
|
|
|
